Krematórium

Objekt krematória sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí okolia Banskej Bystrice, charakter ktorého prispieva k navodeniu duchovnej, mystickej atmosféry tohto pietneho miesta. Objekt pozostáva z dvoch samostatných stavebných celkov: hlavnej a vedľajšej obradnej budovy, ktoré sú navzájom prepojené gradujúcim prístupovým schodiskom. Interiérový koncept je podriadený vizuálno-priestorovému konceptu architektúry, čo nachádza svoj odraz v ich jasne čitateľnej, výrazovo neoddeliteľnej spojitosti. 

Prevádzkovo i výtvarne dominantnými súčasťami vnútornej architektúry sú interiéry obradných siení, ktoré Eva Bieliková opísala týmito slovami: „Vnútorný charakter priestoru dnes používanej obradnej siene je odlišný od interiéru smútočnej haly vo vedľajšej, pôvodnej budove. Obradná sála má výškové prevýšenie, v hornej časti ktorého sa ukrýva galéria pre organistu. Nábytkové prvky miestnosti tvoria jednoduché drevené lavice a mohutné čierne čalúnené kreslá. Osvetlenie sprostredkúvajú nástenné svietidlá pozostávajúce zo žiariviek, pôvodne žiaroviek, umiestnených v sklenej trubici prekrytej pásom pozláteného hliníka. Zaujímavo je tiež riešený strop, ktorý sa viackrát láme a dvíha nahor smerom k úzkemu vstupnému portálu. Radiátory sú umiestnené vo výklenkoch stien a sú prekryté pozlátenými kovovými pásmi, vďaka čomu sú príjemne, esteticky skryté voči zvyšku priestoru. Hlavná os priestoru siene smeruje ku katafalku, zvýraznenom konštrukciou s nefiguratívnou kompozíciou Eleny Bellušovej. Umelecký objekt situovaný po obvode strán vystúpeného katafalku pozostáva z dvoch krídiel vymodelovaných do poloblúka. Vďaka posuvnému systému v podlahe sa krídla počas obradu symbolicky otvárajú a zatvárajú. Z materiálov tu dominuje travertín charakterizovaný prelínaním tónov bielej až svetložltej farebnosti. Travertínový obklad, použitý aj na obloženie stien, je doplnený o prvky mramoru, ktorý sa vyskytuje najmä na podlahe a katafalkoch. Mramor pokrýva aj bočný parapet a mierne vyvýšené pódium v prednej časti. Lavice a veľké krídlové dvere sú realizované z dreva svetlej farebnosti. Na stene oddeľujúcej smútočnú sieň od pracovných priestorov je vytvorený raster pásov na báze dreva a skla. Náprotivná stena je presklená, z okien z hnedého skla.“ [5]

Interiér pôvodnej obradnej siene je menej svetlý. Vizuálny základ tvorí mramorová podlaha a drevené obklady. Priestorovou dominantou miestnosti je katafalk. Po jeho bočných stranách sa nachádzajú steny s dreveným obložením, ktoré v sebe ukrýva vstupy do malých prípravných a skladových priestorov. Stenu za katafalkom tvorí vitráž s dekoráciou abstraktných vzorov. Náprotivná stena je presklená, do vnútra cez ňu prúdi tlmené svetlo. Zvyšné steny v miestnosti sú jednoduché, s bielym náterom. Na strope sa nachádza obklad z tmavého dreva, ktoré je použité i na rámoch okien a dverí. Hlavnými nábytkovými súčasťami sú tvarované drevené lavice, nástenné drevené lavičky s čalúnením a mohutný čalúnený gauč.“ [5]

„I keď sú budovy tvarovo aj vnútorne odlišné, napriek tomu tvoria jednotu a odkazujú na spoločného autora. Obidva interiéry sa aj dnes môžu používať ako príklad dobre vyriešeného smútočného priestoru, ktorý je citlivý a dôstojný pre poslednú rozlúčku. Interiéry oboch budov sú jednoduché a v niečom trochu mystické. Dominuje v nich výrazné ticho. Za najvýraznejšiu črtu, ktorá mňa oslovila by som označila vitráž, ktorá svojim umiestnením, farbou a štruktúru umocňuje celý priestor v jeho dôležitosti a úctivosti. Takisto sa mi páči, ako autor pracuje s technickými prvkami ako sú vykurovacie jednotky, posuvné systémy, skryté bočné a odkladacie priestory, ktoré sú tak dobre zakomponované do budovy, až sú neviditeľné. Veľmi príjemné pôsobia i výtvarné diela dotvárajúce osobitý charakter priestoru, bez toho aby ho narúšali pozornosť smútiaceho. V konečnom dôsledku sú interiérové priestory riešené kvalitne a nadčasovo, a aj napriek pôvodnému stavu mnohých súčastí vyžadujúcich nutnú revitalizáciu, interiér  pôsobí dôstojne a slávnostne. Ich dômyselná prázdnota a holosť im dodáva akúsi mimorámcovú modernosť, ktorá nie je viazaná na súčasné rýchlo meniace sa trendy.“ [5]