Divadlo Andreja Bagara

Monumentálna hmota divadla je nositeľom znakov neskorej moderny a postmoderny prejavujúcich sa vo vonkajšej, vnútornej architektúre i v dizajne interiérových prvkov. Jej význam a kvality od počiatku umocňoval vysoký štandard divadelných technológií, rozmerové parametre a vybavenie javiska ponúkajúce divácky atraktívne predstavenia. Kompozícia objektu je tvorená dvomi vzájomne sa prelínajúcimi hmotami, z ktorých v hlavnej je umiestená divadelná činoherná sála a vo vedľajšej experimentálne štúdio. Každá časť má samostatný, architektonicky akcentovaný vstup charakterizovaný zaoblením fasádnych stien. V súlade s tendenciami vtedajšej doby autori pripisovali dominantnú rolu tak sálovým, ako i pobytovým priestorom foyerov, bezprostrednými súčasťami ktorých sú dodnes zachované šatne pre návštevníkov, divadelný bar a kaviareň s reštauráciou.  

Na interiéry foyerov zamerala svoju pozornosť i Denisa Kramárová, ktorá ich priblížila týmito slovami: „Hlavnou charakteristikou trojúrovňového foyera je jednotné použitie kamenného obkladu z mramoru a červeného travertínu v kombinácii so svietidlami a skulptúrami z leštenej mosadze a mliečneho skla. Tejto okrovo-červenej farebnosti je podriadený celý interiér verejných priestorov divadla. Veľkoformátový mramorový obklad stien je horizontálne členený lineárnymi pásmi z tmavočerveného travertínu, ktorý je použitý i na podlahách v pravidelnom štvorcovom rastri. S cieľom vizuálneho vymedzenia priestoru je v niektorých častiach travertín nahradený lešteným mramorom v nepravidelných mnohouholníkových formátoch, ako napr. pod architektonickými plastikami či v priestoroch šatne. Na vyšších podlažiach je z akustických dôvodov použitý celoplošný koberec červenej farebnosti. V interiéroch sú dodnes zachované viaceré interiérové prvky nesúce znaky postmoderny. Spomenúť možno napríklad vybavenie divadelnej kaviarne: stoličky s koženým čalúnením, nohami z mosadzným povrchom a výraznými čiernymi prvkami v ukončeniach, ako i okrúhle stoly s kovovou konštrukciou a mramorovou doskou. Za zmienku stoja i krycie mriežky z leštenej mosadze s pravidelným horizontálnym členením, prekrývajúce vykurovacie telesá zabudované v nikách.“ [5]

Divadelná činoherná sála s kapacitou 577 miest spadá do skupiny troch najväčších sálových priestorov na Slovensku. Exkluzívny podhľad na báze mosadzných prvkov a akustických platní kompozične dotvárajú konkávne zaoblené rady sedadiel. Výtvarne i technicky pozoruhodnou súčasťou sály je javisko s dvomi bočnými polojaviskami, „výškovo polohovateľnou podlahou rozmerov 14 x 14 m, kazetovou javiskovou točňou priemeru 12,3 m a výškou kulisy až do 12 metrov. [2]  V súčasnosti rekonštruované experimentálne štúdio s kapacitou 100 –150  návštevníkov a osemuholníkovým pôdorysným tvarom, predstavovalo v dobe svojho vzniku skutočný experiment. Dokumentuje to najmä dodnes zachované stredové javisko so zdvíhateľnými plošinami šesťuholníkového tvaru, ponúkajúce variantné reliéfne pretváranie hracej plochy. [3]

Autori priradili v svojom návrhu dôležitú významovú rolu svietidlám, chápaných v pozícii dôležitých výtvarných artefaktov interiéru. V predsáliach dominujú geometricky tvarované svetelné objekty z pomosadzených profilov a mliečneho skla; súčasťou vstupnej haly a divadelnej kaviarne sú dizajnovo nadčasové svetelné panely obklopené sériou bodových svietidiel. Výrazovo nezameniteľná je i svetelná sústava v divadelnej sále, podieľajúca sa spolu s konštrukciou podhľadu na generovaní iluzívnych vizuálnych dojmov. Fenoménu osvetlenia je dodnes venovaná vysoká pozornosť, o čom svedčí i nedávna modernizácia s inštaláciou LED systémov, ponúkajúcich nové kreatívne možnosti v tvorbe scénických efektov.

Divadlo v Nitre je zároveň príkladom architektúry doslova „pretkanej“ umeleckými dielami. Interiér vstupnej haly dotvára plastický reliéf Andreja Bagara od Tibora Bartfaya, ktorý je obklopený do mramoru vytesanými menami tu pôsobiacich významných hercov, režisérov a dramaturgov. Na bočných stranách schodísk sú nainštalované najvýznamnejšie diela kostymérov z produkcie divadla. Foyer najvyššieho podlažia zdobí veľkorozmerná keramická plastika „Óda na radosť, kultúru a úrodu“ od Juraja Martha, súčasťou salónika pre hostí je textilné dielo s motívmi hier Williama Shakespeara od Kataríny Šujanovej. Bohatú zbierku umeleckých skvostov dopĺňa slávnostná opona Veľkej sály s veľkomoravským výjavom so Svätoplukom od Mariána Prešnajdera, ktorá je vďaka rozmerom 9,5 x 16,5 m považovaná za najväčšie umelecké dielo v strednej Európe vytvorené technikou ručne tkaného gobelínu. [2, 4]   

„Rôzne sa prelínajúce typy osvetlenia, exkluzívna materialita povrchov a množstvo efektne nasvietených  interiérových prvkov dodávajú jednotlivým priestorom scénickú atmosféru, ktorá návštevníkov divadla už vo vstupných priestoroch vtiahne a umožní im naladiť sa na atmosféru divadelného sveta. Zachovanie pôvodného charakteru interiéru, ako i jeho jednotlivých prvkov možno hodnotiť pozitívne. Neprebehli žiadne rekonštrukcie či obnovy, ktoré by narušili jeho výrazový charakter a doterajšia modernizácia prebehla s rešpektom k pôvodnej architektúre.“ [5]