Obecný úrad

Obecný úrad, situovaný v malebnom horskom prostredí severného regiónu Slovenska, bol vzhľadom na nízky počet obyvateľov obce od počiatku koncipovaný ako objekt s viacúčelovým funkčným využitím. V súčasnosti sa tu okrem priestorov určených na kultúrne vyžitie nachádzajú miestnosti administratívy, pošty, materskej škôlky a príslušné sociálno-technické zázemie budovy. Architektonicky relatívne skromný stavebný interiér reflektoval tendencie tohto obdobia, v ktorom sa po používaní silných výrazových kontrastov a výrazných geometrických motívov presadili smerovania k väčšej tvaroslovnej striedmosti a jednoduchosti. Takto ponímaný, prezentovaný interiér je príkladom jedného z mnohých, realizovaných v 80. rokoch minulého storočia najmä v menších obciach Slovenska.

Centrom kultúrno-spoločenského diania je univerzálne využívaná spoločenská sála s kapacitou približne 150 návštevníkov a obradná sieň s primárnou funkciou vykonávania obradov. Špecifikom pôvodného architektonického konceptu bolo povýšenie významu priestoru kuchyne na dôležitú, nezameniteľnú súčasť interiéru. Na danú dobu technologicky bohato vybavený interiér kuchyne bol so sálou prepojený prostredníctvom otvoru na výdaj jedál, čo zabezpečovalo vzájomné vizuálne prepojenie a súčasne prispievalo k tvorbe komornej, domáckej atmosféry počas rodinných osláv a iných podujatí. Dominantnou formotvornou substanciou sály je dnes už tvarovo zmenená galéria, vnášajúca do interiéru dojmy vzdušnosti a priestrannosti. V minulosti tvorila povrch podlahy klasická keramická dlažba v zemitých hnedých tónoch a povrch stien omietka bielej farebnosti. Steny, stropy a stĺpy boli obložené zvislo kladeným dreveným obkladom na báze ihličnatých drevín, charakteristických pre túto lokalitu. Zavesené glóbusové svietidlá mali jednoduché geometrické tvaroslovie a ako celok pôsobili nadčasovo a elegantne. Klasický priestorový koncept založený na výrazovej triezvosti, nenápadnej, lokálnej materialite a zemité tóny nábytku spolu vytvárali priam ideálne výtvarné pozadie na vnesenie veľkoplošných, farebne i tematicky pútavých umeleckých diel, ktoré sa tak na dlhé obdobie stali výrazovo dominantnými, identickými súčasťami interiéru. [1, 3]  

V rokoch 2017 – 2020 prešla budova domu kultúry kompletnou rekonštrukciou exteriéru a interiéru. Rozsiahla revitalizácia so sebou priniesla mnohé zmeny, v dôsledku ktorých sa s výnimkou zachovania charakteristickej bielo-hnedej farebnej kombinácie stavebného interiéru takmer úplne vytratila pôvodná znakovosť, tvaroslovný charakter, materialita a tým i pôvodná identita priestorov. V priebehu tohto procesu tak došlo k radikálnej vizuálnej zmene interiérov. Zároveň bola odstránená séria plošných malieb a reliéfov, ktoré počas dlhých rokov oslovovali prichádzajúcich návštevníkov. [3]