Mestské kultúrne stredisko

Inštitúcia Mestského kultúrneho strediska nadviazala svojim pôsobením na tradíciu činností niekdajšieho Osvetového domu zabezpečujúceho široké spektrum aktivít kultúrno-spoločenského charakteru. Jej sprievodným poslaním sú i výchovno-vzdelávacie aktivity, poskytovanie pôsobiska pre profesionálne a amatérske umelecké telesá, informačno-propagačná činnosť v oblasti cestovného ruchu a iné aktivity. 

Kompozícia objektu pozostáva z viacerých priestorovo previazaných celkov, tektonika ktorých zákonite nachádza svoj odraz v interiéri. Na danú dobu avantgardný interiérový koncept sa i napriek použitiu klasického pravouhlého konštrukčného systému vyznačuje expresívnym prejavom vyvolávajúcim dojmy dynamiky a pohybu a použitím nadčasových výrazových prostriedkov architektúry. Tektonika stavebného interiéru, materialita a farebná paleta demonštrujú architektkin výnimočný výtvarný potenciál, zmysel pre architektonický i interiérový detail, harmonické usporiadanie prvkov a vizionárske schopnosti. 

Verejnosti i návštevníkom mesta sú k dispozícii divadelná sála, estrádna sála, výstavná sieň, učebné a klubové priestory. Charakteristickú znakovosť a špecifiká interiérov priblížila Lucia Frančeková týmito slovami: „Interiér MsKS sa vyznačuje niekoľkými zjednocujúcimi prvkami na úrovni architektúry aj interiérového dizajnu. Spôsob, akým je vyriešená akustika vizualizuje esteticko-funkčnú doménu priestorov. Umelé osvetlenie je v každej z miestnosti špecifické – plní funkciu osvetlenia, priestory modeluje a zároveň graficky dotvára jednotlivé podhľady. V kombinácii s denným svetlom zároveň oživuje existujúcu farebnú paletu interiérov. Vo vstupnom foyeri obklopujúcom sálu je v podhľadoch použitý diagonálne kladený drevený štvorcový rastrový podhľad, v rámci ktorého sú osadené lineárne svietidlá. Výrazovo silnými stavebnými prvkami interiéru sú stĺpy obalené kovovými plátmi, ktoré vizuálne komunikujú s kovovým parapetom určeným na sedenie. Vizuálny výraz priestoru je založený na použití princípov kontrastu a farebného akcentu. Tmavší drevený strop kontrastuje so svetlou podlahovou dlažbou. Diagonálne usporiadané šatníkové regály majú dyhovaný povrch z orechového dreva s lakovaním typickým pre minulé storočie. Odhmotnený dojem vyvoláva šatňový pult obložený obdĺžnikovými obkladačkami béžovej až jantárovej farby.“ [4] 

 „V estrádnej sále je k štvorcovému rastru doplnený lamelový podhľad kopírujúci výškovo členitý strop. Sála disponuje valcovými bodovými svietidlami, ktoré spolu s podhľadom vytvárajú efekt ambientného charakteru. Kvalite akustiky priestoru prispieva aj drevený obklad stien a parketová podlaha. Dochádza tu ku zopakovaniu princípu farebného kontrastu a akcentu. Akcentujúcim prvkom je strop oranžovej farby dotvorený bielym baldachýnom, dodávajúcim miestnosti slávnostný výraz. Pódium je situované na diagonále pravouhlého pôdorysu, čo dodáva interiéru dynamický, až sofistikovaný nádych. Vďaka celodrevenému obkladu divadelnej sály tu vzniká príjemná tlmená svetelná atmosféra. Lamelový podhľad s integráciou svietidiel, je radený v hustejších diagonálach, vďaka čomu vzniká jednotný vizuálny dojem. Princíp kontrastu je v úzadí, prevláda monochromatická farebná paleta založená na použití teplých tónoch drevených materiálov a tmavo olivovom čalúnení sedadiel. Oko diváka sa tak môže plnohodnotne sústrediť na javisko, stavebné prvky a dizajn sú optimálnou kulisou pre plnohodnotný zážitok z predstavení.[4]

Neprehliadnuteľnou súčasťou interiéru vstupného foyera je výtvarný objekt „Betónové stromy“, ktorý je spoločným dielom Viery Meckovej a výtvarníka Alexa Mlynárčika. Ako uvádzajú samotní autori, skulpturálne ponímaný objekt bol navrhnutý do konkrétneho prostredia v silnom súzvuku s jeho kompozíciou i obsahovou náplňou. Sprítomnenie „záhrady“ v podobe svetlozelených pódiových stupňov a keramickej steny v pozadí nie je náhodné, je myšlienkovou asociáciou na neskutočný, vymyslený svet divadelných zážitkov. 

Stavebné súčasti objektu vrátane fasády sa v súčasnosti nachádzajú v nepriaznivom technickom i estetickom stave, v dôsledku čoho sa aktuálne plánuje rozsiahla obnova a modernizácia. „Budova poskytujúca plnohodnotne navrhnuté priestory pre kultúrno-spoločenské využitie spolu s formálnym jazykom je umeleckým dielom s jedinečnou atmosférou. Blížiacu sa rekonštrukciu možno vnímať ako prejav rešpektu voči géniu loci autorkinej tvorby a úcte voči pozitívnym aspektom našej národnej histórie.“ [4] Ostáva veriť, že odkaz na pôvodnú interiérovú architektúru a výrazové kvality diela zostanú zachované.