Múzeum TANAPu / Tatranského národného parku

Múzeum TANAPu je jedným z prvých moderných múzeí realizovaných na území Slovenska. Jeho prioritným poslaním je poskytovanie širokého spektra informácií o flóre a faune Vysokých Tatier, prezentovanie činností v oblasti ochrany prírody Tatranského národného parku, živej a neživej prírody a ľudských aktivít na tomto území. Objekt navrhnutý v štýle neskorej moderny pozostáva z tvarovo dominantnej hmoty trojuholníkového prierezu a dvoch horizontálne komponovaných hmôt. Dispozično-prevádzková schéma je jednoduchá a užívateľsky dobre čitateľná. Vstup do budovy je akcentovaný nástupným schodiskom, vysunutým portálom s travertínovým lemom a výrazovo dominantnou strešnou rímsou. [1,3]

Súčasťou trojuholníkovej hmoty múzea je viacúrovňová, veľkoryso koncipovaná expozičná hala s vloženou galériou. 

V horizontálnych častiach budovy sa nachádza vstupný vestibul s recepciou, prednášková sála ponúkajúca kapacitu 120 návštevníkov a úsek administratívy. Muzeálna expozícia je koncipovaná ako jeden priestorový celok s fixnými a variantne premiestniteľnými vitrínami oddeľujúcimi jednotlivé tematické úseky – prírodovednú, prírodo-ochranársku, historickú a etnografickú časť. Interiér výstavnej haly reflektuje tektonickú znakovosť hmoty, charakteristickými črtami ktorej sú sedlová strecha, trojuholníkový prierez a mohutné, vizuálne priznané železobetónové nosníky. Štrukturálny kamenný obklad čelnej steny, súvislý podhľad na báze dreva a všade prítomné trojuholníkové motívy symbolizujúce tatranské veľhory, generujú vizuálne osobité, užívateľsky atraktívne interiérové scenérie. Zvolené tvaroslovie, použité princípy výtvarnej abstrakcie, geometrickej štylizácie a prírodné materiály v podobe potočných okruhliakov, žuly, travertínu a dreveného masívu jasne deklarujú vzťah architektúry i interiérov objektu s okolitou tatranskou prírodou. 

Exteriér i interiér budovy zároveň dotvárajú viaceré umelecké diela, ponímané ako symbiotická súčasť architektúry. K najvýznamnejším patrí kovová plastika od Juraja Bartusza situovaná na priečelí expozičnej haly a výtvarné diela v interiéri od autorov Arpáda Račka a Jozefa Kornúcika. [3] 

Za posledných 30 rokov prešla budova múzea procesom postupnej rekonštrukcie, ktorá bola realizovaná po etapách. Martina Froncová zhodnotila proces prebiehajúcich zásahov týmito slovami: „Múzeum TANAPu je vo svojej podstate zachované v pôvodnom znení projektu. Prvé známky rekonštrukcie sú datované koncom 20. storočia v roku 1991 a to v prednáškovej sále. K rekonštrukcii došlo z dôvodu nutnej výmeny technologického vybavenia. Prebehla tu výmena premietacieho systému, ozvučenia a pribudla automatická opona. Výraznou zmenou interiéru bolo doplnenie dreveného stropu. Prednášková sála bola neskôr v rokoch 2003 – 2004 opäť rekonštruovaná v dôsledku digitalizácie. V týchto rokoch prešla rekonštrukciou aj podlaha so sedením. V roku 2008 bola miestnosť inovovaná o novú technológiu, ale do interiéru už nebol urobený žiaden zásah. Vstupné priestory boli zmenené a obnovené v roku 1992. Pribudli informačné bunky vo vestibule, ktoré boli neskôr modifikované. Taktiež sa zmenil výstavný systém z pôvodne kovového na nový drevený. Expozičná časť bola rekonštruovaná v roku 2003, kedy najvýraznejšou zmenou bolo celoplošné zasklenie vitrín. Dizajn vitrín a iných prvkov expozície však zostal ponechaný v pôvodnom stave, podobne ako lavicové sedenie. V celom interiéri sú zachované pôvodné tvary svietidiel, do ktorých boli nainštalované úsporné LED zdroje šetrné k preparátom. V snahe o rekonštrukciu múzea sa dbá o zachovanie architektonických i dizajnových prvkov, materiálov a celkového zachovania pôvodného návrhu. Ako môžeme vidieť na fotografiách, rekonštrukčné zásahy sú robené veľmi citlivo.“ [5]