Obradná sieň – Mestský úrad

Tvorba obradných siení či domov obradov bola vždy veľkou výzvou pre architektov, dizajnérov i výtvarníkov. Ponúkala priestor na kreatívne vyžite tvorcov v sfére architektúry, interiérového dizajnu i výtvarného umenia. Jedným z takýchto diel je i pred zrakmi verejnosti ukrytá obradná sieň situovaná v architektonicky nevýraznej budove mestského úradu v Tlmačoch.   

Stavebný interiér a jeho súčasti sa s výnimkou drobných úprav zachoval dodnes takmer vo svojej pôvodnej podobe.  „Podlaha sálového priestoru je pokrytá kobercom, čo dodáva interiérovému prostrediu nádych luxusu. Či je použitý koberec pôvodný sa nedá určiť, keďže o tom záznamy neexistujú. Podľa dobových dokumentov sa kedysi pod oknami nachádzali paravány, tie však v súčasnosti nahradili polopriepustné závesy bielej farby s cieľom dotvorenia atmosféry obradnej sály. Dodnes zachovaným prvkom stavebného interiéru je i deliaca stena z mliečneho skla a drevotriesky, oddeľujúca úsek prípravy na obrad.“ [4]

Použité typy nábytku korešpondujú s vybavením sobášnych siení z tohto obdobia. Ich stabilnou súčasťou boli obradný stôl, príručný odkladací stolík, stoličky, žardiniéry na okrasné kvetiny a iné dobové prvky. „Pôvodné, sériovo vyrábané stoličky sú v súčasnosti doplnené o biele poťahy. Ich konkrétnym výrobcom bola spoločnosť Tatra Nábytok. Jednu z najdôležitejších častí interiéru obradnej siene tvorí obradný stôl. Typické pre toto obdobie boli geometricky tvarované stoly, ktoré svojimi nezvyčajnými tvarmi pútali pozornosť. Obradný stôl v Tlmačoch nie je výnimkou. Malý detail v podobe rozširujúcej sa vrchnej dosky mu dodáva dôležitosť a impozantnosť. Predpokladá sa, že obradný stôl je pôvodný a bol na miesto umiestnený samotným Matejom Turcom. Avšak, či je zároveň aj autorom tohto diela, nevieme potvrdiť ani vyvrátiť“. [4] 

Priestor vestibulu, obradnej siene a kancelárie dotvárajú geometricky tvarované svietidlá nesúce znaky dizajnu povojnovej éry a Bauhausu. [1] Pokiaľ vo väčšine interiérov z tohto obdobia existuje silný vzájomný vzťah osvetľovacích prvkov s podhľadmi, tu sú v pozícii jedinečných umeleckých solitérov impozantne sa vynímajúcich na výtvarne neutrálnom pozadí stropnej roviny. V pozornosti návštevníkov sa tak ocitajú samotné svietidlá a dynamicky sa meniace grafické kresby tieňohry.

Neoddeliteľnou súčasťou obradných siení tohto obdobia boli umelecké diela chápané ako dôležité výrazové atribúty vnášajúce do priestoru umelecké dimenzie i emócie. Mestský úrad v Tlmačoch v sebe takisto odhaľuje viaceré z nich, autori a pôvod ktorých by bez zanietenej výskumnej činnosti kunsthistoričky Sabíny Jankovičovej doteraz neboli známe verejnosti. Na čelnej stene sa vyníma reliéf z ťahanej sadry od Milana Dobeša, bočnú stenu dotvára farebne výrazný reliéf symbolizujúci spojenie prsteňov a tým i životov dvoch ľudí. „Dobešov farebný reliéf nemal istú budúcnosť až do prevedenia výskumu, kedy sa zamestnanci dozvedeli o autorovi a rozhodli sa ho ponechať. Hlavným dôvodom, prečo uvažovali nad jeho odstránením, je jeho výrazná farebnosť.“ [1, 4]  V interiéri kancelárie, v minulosti zrejme slúžiacej ako prípravovňa, sa nachádza sčasti prekrytá veľkoplošná maľba od výtvarníka Svetozára Králika. Zbierku umeleckých diel dopĺňa keramická stena od neznámeho autora zdobiaca interiér vstupného vestibulu. [2] Znovu objavené umelecké diela a dobové artefakty obradnej siene sú príkladom toho, ako i zabudnuté interiéry v okrajových častiach Slovenska dokážu v sebe skrývať časť kultúrnej histórie, ktorú má zmysel si pripomínať a zachovávať ako odkaz pre ďalšie generácie.