Technická univerzita vo Zvolene

Rozsiahly komplex budov Slovenskej technickej univerzity vo Zvolene, niekdajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej, sa rozprestiera v blízkosti hlavnej výrazovej dominanty mesta v podobe Zvolenského zámku. Objekt postavený v duchu socialistickej moderny sa prihovára návštevníkom originálnymi tvarmi, používaním geometrických motívov a vrstvením jednotlivých častí tvoriacich jeden organický celok. Ústredným motívom kompozície je stredová hmota auly so sochársky ponímanou strechou, pozostávajúcou z dvoch vzájomne sa prelínajúcich osembokých ihlanov. Aula situovaná v nástupnom priestore, je na úrovni terénu obkolesená postupne sa zvažujúcimi, súvislo prebiehajúcimi monoblokmi s úsekmi katedier.

Základným prevádzkovým jadrom dispozície je vstupná hala, slúžiaca súčasne ako respírium pre štyri posluchárne. „Vo vstupnom priestore sa snúbia lamelové a rámové drevené prvky s výraznou plastickou štruktúrou podhľadu a kamennou podlahou. Pod kompozíciou podhľadových rastrov prečnievajú v opakujúcom sa rytme trubicové svietidlá. Zasklené vitríny s dreveným orámovaním a zabudovaným osvetlením rozdeľujú a členia priestor. Ich tvaroslovie v tvare písmena L vymedzuje úseky jednotlivých posluchární a súčasne vytvára zákutia na sedenia. Chodby vedúce do posluchárni situované mimo respíria presvetľujú veľké okná orientované do átrií navrhnutých pri koncipovaní samotnej stavby. Chodby v úsekoch katedier na poschodí lemujú vstavané úložné systémy. Základné nábytkové vybavenie interiéru posluchární tvorí sklopné drevené sedenie z masívneho dreva a stoly fixne osadené do podlahy. Steny lemujú rozihrané drevené lamely rôznych šírok, podobne ako v respíriu.“ [4] 

Interiér auly a priľahlé rozptylové priestory foyerov sú ponorené pod úrovňou terénu. Osemuholníkový pôdorysný tvar miestnosti položil základy pre vznik amfiteatrálneho typu hľadiska s veľkým výškovým prevýšením a atypický, zalomený tvar javiska. Vyjadrovacie prostriedky architektúry prejavujúce sa v diagonálnom kladení hmôt voči hlavnej osi, používaním geometrického tvaroslovia a vertikálnych, horizontálnych i diagonálnych línií, sú interpretované i v interiéri. Výrazovou dominantou auly je stropná rovina odrážajúca konštrukciu strechy, ktorú výtvarne dotvára sústava trojuholníkových platní a polkruhových segmentov v spodnej časti balkóna. Veľkolepú, priestorovo rozihranú geometrickú hru podhľadových prvkov dopĺňajú zvislé obklady stien v tvare písmena V. Atmosféru interiéru umocňujú svetelné efekty, na generovaní ktorých sa spolupodieľa stredový svetelný objekt a sústava reflektorových svietidiel umiestnených na zvažujúcich sa stenách sály. 

Dizajn jednotlivých priestorov pôsobí i pri určitých výrazových odlišnostiach jednotne a celistvo. Napriek čiastočným zásahom si interiéry dodnes zachovali svoju pôvodnú tvár a identitu, čo dokumentujú i slová Kataríny Verešovej: „Naprieč celým interiérom stavby dominujú dyhované povrchy na veľkých plochách, čo zároveň odkazuje na samotný obsah tejto vzdelávacej inštitúcie. Podhľady a obklady sa svojou štruktúrou v jednotlivých miestnostiach líšia, avšak vždy ich spoločný spája výtvarný motív línie. Dizajn interiérových prvkov sa vyznačuje dôslednou materiálovou i farebnou nadväznosťou. V súčasnosti postupne dochádza k rekonštrukcií priestorov a teda aj k miešaniu sa štýlov a výrazov, a sprievodnému vytrácaniu ducha stavby. Napriek relatívne dlhej dobe svojej existencie a čiastočným zásahom, pôsobí interiér budovy stále veľmi vkusne. Cítiť z neho kvalitu materiálov, precíznosť dizajnu a prevedenia detailov.“ [4]