Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava

Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava sa nachádza v prieluke, v pamiatkovo chránenej oblasti centrálnej časti mesta. Interiéry navrhnuté pre účely prvej slovenskej činohernej divadelnej scény boli koncipované ako súčasť vtedajšieho reprezentačného sídla Slovenskej národnej banky, hlavného iniciátora vzniku budovy. Prvotným impulzom začlenenia divadelných priestorov do objektu banky bola pretrvávajúca požiadavka Slovenského národného divadla (SND) na vytvorenie filiálnej scény, keďže priestorová kapacita Starého mestského divadla nepostačovala. Zaujímavosťou je, že pri tvorbe interiérov s architektmi spolupracoval i šéf Fritz Judtmann z viedenského divadla Burgtheater, ktorý viedol viaceré adaptácie viedenských divadiel v povojnovom období. I keď sa po otvorení nového sídla SND v roku 2007 činoherná scéna premiestnila, dobové interiéry divadla sú naďalej miestom významných udalostí v sfére kultúry i vzdelávania. [1,3]

Nutná revitalizácia technického stavu budovy si vyžiadala viaceré úpravy, z ktorých k najvýznamnejším patrí rekonštrukcia sály v roku 1969 a modernizácia interiérov na začiatku 80. rokov 20. storočia. Obnova sprevádzaná dispozičnými zmenami bola pomerne náročná, a to najmä vzhľadom na existujúci železobetónový konštrukčný systém a nevyhovujúce technické i technologické vybavenie. Počas súvisiacej revitalizácie interiérov došlo k výmene povrchov podláh, renovácii obkladov a úprave stropných podhľadov. Jej sprievodnou súčasťou bola i úprava vstupnej fasády a výplní stavebných otvorov. Zrekonštruované interiéry pretrvali dodnes, vďaka čomu naďalej pripomínajú návštevníkom atmosféru divadla spred viac ako štyridsať rokov.

Vo vstupnej zóne a interiéroch foyerov lemujúcich divadelnú sálu, prevláda materialita dreva doplnená sklom a textilnými povrchmi. Interiéry pocitovo otepľujú koberce červenej farebnosti navodzujúce dojem esenciálnej divadelnej atmosféry. Výtvarnou protiváhou k prírodným dreveným materiálom sú akcentujúce kovové prvky v podobe zábradlí, dverných madiel a iných doplnkových súčastí. Špecifikom interiérov sú tvarované sadrové podhľady tvoriace výtvarnú i konštrukčnú symbiózu so svetelnými objektmi, asociujúcimi folklórne motívy. Sedací nábytok a zariadenie šatní a baru je realizované na báze dreveného masívu v kombinácii s koženými očalúnenými časťami. 

Priestorový koncept divadelnej sály je odkazom na amfiteatrálny typ divadla, čo sa prejavuje najmä v predĺžených oblúkových líniách sedadiel a výškovom prevýšení hľadiska. V rámci obnovy sály v osemdesiatych rokoch došlo ku kompletnej renovácii parteru, drevených obkladov, čela balkóna, výmene sedadiel a podhľadu. Novo realizovaný podhľad vytvorený na báze spriahnutých drevených panelov zohľadňoval špecifické požiadavky na integráciu moderných technologických zariadení vzduchotechniky, scénického osvetlenia a akustiky. [2] Súčasný stav sály vyžaduje opätovnú inováciu v kontexte renovácie povrchov, technického vybavenia, ako i naplnenia všestranných kritérií zodpovedajúcich štandardom moderného európskeho divadla. 

Nezameniteľnou súčasťou vonkajších i vnútorných priestorov sú výtvarné diela dotvárajúce tvár budovy. Autorom výzdoby vstupného priečelia v podobe dvoch, pôvodne troch múz, je sochár František Draškovič, autorom okenných vitráží je Janko Alexy. Priestor vstupného vestibulu zdobia veľkorozmerné obrazy s folklórnymi figuratívnymi motívmi, medzi ktorými je umiestnená bronzová busta slovenského básnika, spisovateľa, prozaika, prekladateľa a právnika – Pavla Országha Hviezdoslava. Busta je dielom sochára Teodora Baníka, pôvodná výzdoba hľadiska, foyerov a opony dielom výtvarníka František Gajdoša. Autorom maľby na železnej opone je známy slovenský maliar Martin Benka. [1,4]

„Interiér divadla, ktorý sa nesie v jednom duchu naprieč všetkými poschodiami, je zaujímavý z viacerých uhlov pohľadov. Okrem estetických kvalít cítiť z dizajnu i drevárske remeslo, pretože výtvarné detaily sa neusilujú schovať konštrukčné spoje, ale práve naopak, niekedy ich dokonca vyzdvihujú. Vo foyeri je prítmie aj počas dňa, čo umožňuje krásne vyniknúť farebným vitrážam. Kovové zábradlia a najmä maľby vytvárajú chuť zastaviť sa na dlhší čas a upriamiť svoj pohľad na celok i detaily.“ [5]