Dom kultúry Dúbravka

Prvotným stimulom vzniku objektu bolo vytvorenie plnohodnotného, všestranne využiteľného kultúrno-spoločenského centra pre obyvateľov a návštevníkov tejto spádovej oblasti. Objekt sa vyznačuje logickou, autorsky premyslenou dispozíciou odrážajúcou kompozíciu architektonických objemov. Vplyvom nutnej revitalizácie došlo v priebehu uplynutých desaťročí k viacerým zásahom, ktoré čiastočne zmenili vizuálny charakter priestorov. V dôsledku tejto skutočnosti sú súčasné interiéry kombináciou pôvodných a novo realizovaných interiérových prvkov a materiálov. I keď nie všetky dodatočné úpravy zohľadňujú kritériá v kontexte celkového výtvarného zosúladenia a kvality remeselného prevedenia detailov, vnútro budovy dodnes odhaľuje viaceré dochované hodnoty a charakteristiky pôvodného výrazového štýlu. Tieto sú sprítomnené najmä v rozľahlých priestoroch foyerov, sálových miestnostiach, mobiliári a jednotlivých stavebno-architektonických detailoch. 

Po podrobnom zmapovaní vybraných priestorov ich Andrej Jakubec priblížil týmito slovami: „Vrchný a spodný foyer sú navzájom prepojené dvomi veľkorysými schodiskami s masívnym kovovo-skleneným zábradlím, ktoré výtvarne dotvárajú stropné, reprezentačne pôsobiace kovovo-sklenené svietidlá. V spodnom foyeri sa nachádza skulptúra čierno-zlatej farebnosti, ktorú je možné zbadať rovno pri vstupe do budovy. Interiér dotvára terazzo podlaha a hliníkové lamelové podhľady. Podlaha vrchného foyeru a schodiska je pokrytá dlažbou, jedna stena je obložená dreveným obkladom. Nad schodiskami je viditeľný fragment roštového dreveného podhľadu, ktorý bol charakteristickým prvkom interiérov druhej polovice 20. storočia. Všetky podlahy v dome kultúry sú pôvodné, okrem nových kobercov v niektorých miestnostiach. [4]    

„Sálové priestory sú pomenované podľa ich charakteristických prevládajúcich farieb. Veľkostne najväčšia červená sála (veľká sála) je prístupná z 2.np. Červenou farbou sú natreté obkladové drevené platne v prednej časti a na zadnej stene; na červeno sú takisto sfarbené doteraz zachované vstupné a únikové drevené dvere do sály a opony. Touto farbou je natretý aj roštový strop použitý po celej šírke a dĺžke hľadiska. Stropná rovina v pozadí je natretá čiernou farbou z dôvodu dosiahnutia väčšieho kontrastu a zároveň na optické zakrytie technického zabezpečenia. Na stenách sa nachádza obklad béžovej farby vytvorený zo segmentov v pôdorysnom tvare písmena U. Technické ovládače sú skryté za dvierkami s použitím lamiel z rovnakého materiálu. Pôvodný koberec má béžovo-žltú farebnosť. Oranžová sála (malá sála) prístupná z 1.np. slúži na komornejšie predstavenia, zasadnutia, besedy či menšie konferencie. V miestnosti je všetko pôvodné, okrem koberca a drevených líšt, ktoré ukončujú úroveň pódia. Oranžovou sálou sa volá kvôli charakteristickému moreniu drevených obkladov stien a stropu. Podhľad vytvorený striedaním plných a perforovaných štvorcových drevených segmentov spolu s rastrom svietidiel, je hlavnou výrazovou dominantou miestnosti. Zachovanou pôvodnou súčasťou interiéru sú i hnedé sedadlá, červenooranžové závesy a časť šatňového mobiliáru. Charakteristickými farbami univerzálnej modrej sály (spoločenskej sály) situovanej na 2.np. sú modrá a biela. Podlaha je drevená parketová. Podhľad aktuálne pozostáva z viacerých súčastí: základná konštrukcia je vytvorená z lamiel modrej farby, technické jednotky sú prekryté plným podhľadom, v postranných pozíciách je drevený rošt bielej farby. Motív roštového podhľadu použitý vo väčšine miestností domu kultúry prepája celý interiér v jeden celok. Steny sú tvorené horizontálnymi, na modro sfarbenými lamelami, z ktorých tá najspodnejšia kedysi slúžila na „zamaskovanie“ scénických osvetľovacích prvkov. Súčasťou steny sú i dekorované vertikálne kovové panely bielej farby. 

Bar, ktorý bol podľa projektu súčasťou foyeru, je dnes priestorovo oddelený drevenou stenou z diagonálne uložených drevených profilov. Nachádza sa tu dodnes zachovaný barový pult, klasický drevený obklad stien, pôvodné závesy, rovnaké ako v oranžovej sále. Sedací mobiliár sa s výnimkou barových stoličiek nezachoval. Strop je namaľovaný na červeno a doplnený o typický roštový drevený podhľad. Úsek baru dotvára drevený lamelový podhľad. [4]

„Charakter dodnes zachovaných interiérov sprítomňujú i slová samotného autora vypovedané v čase vzniku tohto diela: „Lajtmotívom celého architektonického názoru mala byť oscilácia medzi modernistickými vyjadrovacími prostriedkami smerujúcimi k prekvapivejšej a pestrejšej tvarovo-priestorovej hre. Ladenie atmosféry vnútorných priestorov sme sa usilovali založiť na postupnom gradovaní vnemov a dojmov návštevníka s cieľom  vytvoriť v každom priestore osobitú atmosféru a súčasne zachovať kontinuálnu jednotu riešenia v jeho princípoch.“ [3] 

Ekonomický faktor často znižuje kvalitu dodatočných úprav. Pri rekonštrukciách objektov podobného charakteru je preto v budúcnosti potrebné hľadať kompromisné riešenia rešpektujúce kultúrnu kontinuitu, riešenia sprítomňujúce pôvodné hodnoty diela pri súčasnom zachovaní jeho kvality.