Mestské kultúrne stredisko

Žiar nad Hronom

Kategória: Kultúrno-spoločenské inštitúcie

Autori objektu: Akad. arch. Ing. Vratislav Růžička, Akad. arch. Eva Růžičková
Autor interiéru: Jan Hendrych – ateliér Miloslava Cajthamla
Výtvarné diela: akad. mal. Štefan Polák
Adresa: SNP 119, Žiar nad Hronom
Projekt: 1974
Realizácia: 1974 – 1978

Veľkostne impozantná multifunkčná sála je dodnes dejiskom množstva podujatí

Mestské kultúrne stredisko, postavené pre vtedy asi pätnásťtisícové priemyselné mesto, predstavovalo v čase svojho vzniku unikátny verejný objekt zahŕňajúci pod jednou strechou niekoľko funkcií kultúrneho vyžitia ľudí. Vďaka jeho pretrvaniu do dnešnej doby, sú i po viac ako 45 rokov verejnosti stále k dispozícii sálové priestory, klubovňa, bar/kaviareň, zasadačka, výstavná miestnosť a tanečné sály v podzemí. Suterén bol pôvodne naprojektovaný výlučne ako technicko-hospodárske zázemie budovy a kryt Civilnej ochrany  (CO) obyvateľov, neskôr sa časť priestorov CO krytu rekvalifikovala na zrkadlovú a tanečnú sálu.  

Budovu charakterizuje ústredná, monumentálne pôsobiaca valcová hmota obklopená postrannými krídlami v tvare hranolov. Tvaroslovie budovy položilo vo veľkej miere základy pre mäkké, oblúkové tvaroslovné línie uplatňované v interiéri. Motív valca sa odzrkadľuje v stavebnom interiéri v podobe zaoblených línií stien, v pôdorysnom usporiadaní  i dizajne interiérových prvkov. „Podľa pôvodnej myšlienky mal byť interiér prevažne hliníkový s odkazom na hlavné priemyselné odvetvie v meste.“ [1] Finálne sa však od tohto zámeru upustilo a uprednostnili sa dyhované obklady na stenách, leštené mramorové obklady na nosných stĺpoch a mramorové dlažby na podlahách. Materialita hliníka asociujúca niekdajší priemyselný závod na výrobu hliníka, je tak sprítomnená predovšetkým na fasáde budovy a v podobe interiérových podhľadov.   

Po návšteve objektu zhrnula Barbora Černáková svoje postrehy týmito slovami: „Hneď pri vstupe do budovy sa nachádza centrálne umiestnená šatňa veľkých rozmerov, kopírujúca valcovitý tvar budovy. Po obvode prízemia nájdeme niekoľko ďalších miestností s kruhovým pôdorysom – zasadaciu, výstavnú miestnosť svadobnú sálu. V svadobnej sále sa dodnes zachovali pôvodné kreslá umiestnené do oblúka, avšak sú nanovo prečalúnené. Stavebne dominantným prvkom prízemia je mohutné dvojramenné schodisko vyúsťujúce na horné podlažie. V strede 2.np. je umiestnená hlavná multifunkčná sála taktiež s kruhovým pôdorysom, v ktorej sa konajú oslavy, plesy, koncerty a rôzne iné podujatia. Sála sa vyznačuje veľkými rozmermi a niekoľko metrov vysokým stropom. Z druhého podlažia je prístupná  i zrekonštruovaná kinosála, ktorá má k dispozícii 157 miest na sedenie a 2 miesta pre vozíčkarov. Nachádza sa tu i do dodnes zachovaná divadelná sála s 260 miestami na sedenie pre divákov. Jej súčasťou sú i  pôvodné drevené sklápacie kreslá. V každej z uvedených miestností je dominantná iná farba – v svadobnej sále je to oranžová a zelená, v divadelnej sále bordová, v zrekonštruovanej kino sále modrá farba. V multifunkčnej sále dominuje prírodná farebnosť dreva v kombinácii s bielym obkladom stropu.“ [2]

Tvorba identity vnútorného prostredia je neodmysliteľne spätá i s existenciou plasticky a farebne dekorovaných svietidiel. Priestor schodiska dotvárajú zavesené a vykonzolované svietidlá guľového tvaru, v interiéri kinosály dominujú nástenné svetelné prvky kruhového prierezu. Najväčšiu pozornosť púta svietidlo vo veľkostne impozantnej multifunkčnej sále realizované zo série tridsiatich guľových tienidiel. Centrálne umiestnený svetelný objekt je obkolesený sústavou 400  ks stropných zavesených svietidiel sprostredkúvajúcich zaujímavú svetelnú scenériu. Tvaroslovie a kompozičné usporiadanie osvetľovacích prvkov vo foyeri, svadobnej sieni i ďalších miestnostiach takisto reflektuje ich charakteristické oblúkové tvaroslovie.

„Objekt MsKS sa už z exteriéru javí ako výnimočná budova, pretože už jej vonkajší tvar má netypickú valcovitú formu. Využitie budovy je raritou možno na celom Slovensku, pretože nie je úplne bežné, aby sa v jednom objekte nachádzali takmer všetky formy kultúrneho vyžitia ľudí. Interiér ako celok pôsobí v konečnom dôsledku príjemným a jednoduchým dojmom. Viaceré pôvodné nábytkové prvky i súčasti stavebného interiéru sú dodnes v zachovalom stave.“ [2]

Použité zdroje
  1. Schránilová, Anna Kracík, Matyáš: Architekt Vratislav Růžička a jeho nejen pražské realizace. NPÚ, ÚOP v Praze. Web portál:  Zprávy památkové péče. Národní památkový ústav. In: https://zpp.npu.cz/artkey/zpp-201806-0004_architect-vratislav-ruzicka-and-his-not-only-prague-realizations.php
  2. Černáková Barbora:  Seminárna práca k predmetu: Verejný interiér, FAD STU Bratislava, LS 2022/2023
Fotodokumentácia

Barbora Černáková