Slovenská národná rada – objekt pri severovýchodnej bašte Bratislavského hradu

Objekt pri severovýchodnej bašte Luginsland, nazývaný ako objekt pri Mikulášskej bráne, je súčasťou rozsiahleho súboru stavieb situovaných v areáli Bratislavského hradu. Po dlhej genéze historického vývoja ovplyvnenej tokom priebežných historických udalostí sa interiéry budovy stali sídlom Vysokej školy výtvarnej umení a finálne sídlom Slovenskej národnej rady (dnešnej Národnej rady Slovenskej republiky) a Správy Bratislavského hradu. Jednotlivé funkčno-prevádzkové zmeny si vyžiadali kompletnú adaptáciu priestorov na nové účely v kontexte dispozície i vizuálneho stvárnenia interiérov, ktoré sa zachovali vo svojej pôvodnej dizajnovej podobe až do dnešnej doby. 

Prevádzková osnova objektu pozostáva zo stredového komunikačného jadra a rokovacích a kancelárskych priestorov umiestnených v ľavom a pravom krídle budovy. V ľavej časti prízemia sa nachádza rokovacia sieň, pôvodne používaná aj ako knižnica, v pravej časti bufet a jedáleň s príslušným sociálnym a technicko-hospodárskym zázemím. Na 2.np. sú  umiestnené pracovne zamestnancov SNR a na najvyššom podlaží pracoviská správy Bratislavského hradu a veľká zasadacia sála s predsálím. V roku 1991 došlo k adaptácii časti priestorov najvyššieho podlažia na účely Kancelárie vtedajšieho československého prezidenta Václava Havla a v roku 1994 k čiastočným dispozičným úpravám 2. a 3.np. zmysle požiadaviek Kancelárie Národnej rady SR. Rekonštrukcia zahŕňala zvýšenie počtu kancelárií pri súčasnom zachovaní pôvodného dizajnového štýlu interiérov budovy. 

V návrhu prízemia autori zvolili pamiatkarský prístup s vizuálnym priznaním existujúcich stavebných konštrukcií, a tým i samotnej tektoniky  budovy. „Autori tu citlivo ponechávajú vyznieť charakteristické stavebné danosti klenbového stropu a čistých omietkových stien. Dopĺňajú ich novou kamennou dlažbou a prevažne nízkym mobilným  nábytkom.“ [1]  Ako uvádzajú samotní autori: „Zámerom projektu tohto podlažia bolo ponechať pôvodný architektonický výraz – klenby, čisté biele plochy stien a tektoniku okien, a tento ďalším riešením podporiť.“ [1]  Horné podlažia sú na rozdiel od prízemia realizované v duchu tzv. „vloženého interiéru“ s úplným alebo čiastočným prekrytím existujúcich stavebných substancií. Na 2np. je zachovaný pôvodný výraz obvodových stien, ktorý vizuálne dopĺňajú novo vložené priečky a iné, na mieru navrhnuté interiérové prvky. Najvyššie podlažie sa vyznačuje rozsiahlym použitím súvislých obkladov obvodového muriva, šikmých železobetónových stien a stropu. I keď bol takto uchopený dizajnový koncept v čase svojho vzniku vystavený čiastočnej polemike, realizované interiéry dodnes pútajú pozornosť návštevníkov najmä vďaka svojim špecifickým výrazovým kvalitám a vysokej úrovni remeselného spracovania detailov.

V kontexte interiérového riešenia zohrávajú popri stavebnom interiéri významnú rolu nábytok a svietidlá, chápané v pozícii nezameniteľnej dizajnérskej vrstvy pôsobiacej na úžitkové a estetické kvality interiéru. Jednotlivé priestory sú vedome výtvarne modelované prostredníctvom umelého osvetlenia ako jedinečného výrazového artikla spolupodieľajúceho sa na kreovaní vizuálnych interpretácii konkrétneho miesta. Svetelné prvky a inštalácie sa tak stávajú nezameniteľnými článkami  interiérovej scény a zároveň akýmisi jedinečne ponímanými umeleckými dielami. Výtvarnú artikuláciu priestorov súčasne umocňuje atypický, na mieru navrhnutý mobiliár dotvárajúci vizuálne pôsobenie interiérov. I vzhľadom na vtedajšie limitované možnosti výberu typových produktov mali autori diela možnosť prezentovať svoju fantáziu, cit pre úžitkové remeslo a zmysel pre výtvarný detail.