Študentský domov Juraja Hronca

Objekt vysokoškolského internátu ponúkal v období svojho vzniku okrem ubytovacích a stravovacích jednotiek i viaceré funkčne atraktívne priestory na kultúrno-spoločenské a športové vyžitie študentov i užšej verejnosti. Jeho kompozične i prevádzkovo integrovanými súčasťami boli veľká spoločenská sála, malá divadelná sála, plaváreň a telocvičňa s príslušným sociálnym a hospodársko-technickým zázemím. Vplyvom prirodzeného opotrebovania interiérov a rokmi pretrvávajúcej absencie finančných zdrojov na ich obnovu, sú v súčasnosti užívateľom k dispozícii už iba spoločenská sála a telocvičňa. 

„Charakteristickými znakmi interiérovej architektúry sú nadčasová tektonika, použitá materialita a skladba obkladových dielov. V kontexte výtvarného riešenia dominuje výtvarné, resp. grafické členenie povrchov stien, podláh a stropov. Autori kládli vysoký dôraz na stavebný interiér, príkladom čoho sú i dodnes zachované prvky vykurovacích zariadení a v stenách zakomponované vetracie mriežky. Mnohé zo súčastí stavebného interiéru majú z dnešného uhľa pohľadu špecifický a súčasne nadčasový charakter. Kvalitu remeselného spracovania dokladuje i fakt, že mnohé povrchy sú aj napriek nedostatočnej údržbe zachované dodnes. Aj vzhľadom na samotné funkcie v interiéroch nenachádzame honosne tvarovaný mobiliár.“ [5]  

Interiér spoločenskej sály sa s menšími úpravami zachoval dodnes vo svojej pôvodnej podobe. „Protiľahlú stenu od vstupu zdobí jedinečné veľkoformátové dielo umelca, meno ktorého sa nepodarilo dohľadať. K pozitívam miestnosti patria najmä výborná akustika a presvetlenie denným svetlom. Veľkoplošné zasklenie dodáva interiéru vznešenosť a vizuálnu ľahkosť. Niekdajšou výhodou bolo aj priame prepojenie na dnes už zanedbanú terasu prostredníctvom dverných krídiel. Sálový priestor je ponímaný v svetlých tónoch, ktoré dopĺňa tmavá farba okenných prvkov a tlmená farebnosť abstraktného výtvarného diela na čelnej stene. Okrem pôvodnej parketovej podlahy je dodnes zachovaný aj podhľad, z ktorého však boli odstránené zavesené svietidlá klasického guľového tvaru. Priestor telocvične je navrhnutý a zariadený pomerne stroho s použitím klasických materiálov. V rámci priebežnej údržby došlo len k drobným rekonštrukčným úpravám, kedy sa nanovo omietli steny a vymenili drevené obklady tatranského profilu. Interiér dnes už nevyužívanej plavárne má v sebe zakomponovaných viacero zaujímavých momentov, nositeľmi ktorých sú najmä použité farby a materialita obkladov. Špecifikom je veľké presklenie pozdĺž celej steny miestnosti. Do interiéru tak preniká denné svetlo umocňujúce príjemnú pobytovú atmosféru. Pohodlie návštevníkov bolo zabezpečené aj vďaka na danú dobu technologicky vyspelému podlahovému vykurovaniu. V interiéri sú doteraz zachované všetky pôvodné prvky okrem skokanských stupienkov a veľkých okien, neskúr doplnených vetracími okienkami.“ [5] Steny, podlahy a ostatné stavebné súčasti sú obložené maloformátovými keramickými prvkami šedo-zelenej, svetlozelenej, pieskovej a bielej farebnosti. Tieto sa navzájom dopĺňajú, vizuálne prelínajú a spolu vytvárajú výtvarne zaujímavé, farebne kolorované scenérie. Farebne akcentujúcimi súčasťami sú na červeno sfarbené lavice s operadlami, grafické značenia, ako i červené a modré pásiky na dne aktuálne nenaplneného bazéna.  

„Vyššie opísané interiéry  by bolo nevyhnutné zrekonštruovať a obnoviť ich prevádzku. Je veľkou škodou ich nevyužitie, vzhľadom na možnosti a potenciály, ktoré ponúkajú. Boli by prínosom nielen pre ubytovaných študentov, ale aj širokú verejnosť.“  [5]